Oficiálny program

Prezidenti Slovenskej a Českej republiky Andrej Kiska a Miloš Zeman uskutočnili v nedeľu symbolickú cestu špeciálnym vlakom z Hodonína do Topoľčianok. Hodonín bol rodiskom prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka a Topoľčianky sú miestom, kde mali československí prezidenti svoje letné sídlo.

Vlak poháňa parný rušeň, súčasťou súpravy je historický vozeň Aza 80 vyrobený v roku 1930 pre prezidenta Masaryka.

„Som veľmi rád, že sa nám podarilo uskutočniť takúto nádhernú cestu. Je to presne 95 rokov, kedy prvýkrát Tomáš Garrique Masaryk cestoval týmto vlakom do zámku na Topoľčianky. A som rád, že túto časť histórie si pripomíname práve takýmto spôsobom. Chcem poďakovať českému prezidentovi, že sme mohli spolu absolvovať časť tejto cesty.

Myslím si, že život v prvej republike bol životom plným optimizmu a nádeje z budovania nového štátu. Pravdaže, bolo veľa otvorených otázok z pohľadu Slovenska, ale tá energia, ktorá tu bola z budovania štátu, v ktorom sme si my Česi a Slováci vedeli nájsť svoje miesto, tú bolo cítiť. Budovanie demokracie a základov novej Európy. Smutných období bolo viacero.

Prežili sme toho spolu veľmi veľa a stále s pýchou hovorím na ktoromkoľvek medzinárodnom stretnutí, že nepoznám vo svete dva štáty, kde ľudia majú medzi sebou také fantastické vzťahy, ako Česi a Slováci.

Vždy som dúfal v to, že sa zase spojíme. Síce sme sa stretli v trochu širšom priestore, ale zase sme v jednej veľkej rodine.“ Prezident sa nevyhol ani porovnaniu dnešného cestovania vlakom s tým, ako sa ľudia presúvali v minulosti, bez výdobytkov novodobých technológií. „Nie je to jednoduché, hoci stretávať sa s ľuďmi je veľmi príjemné. Ale rovnako si myslím, že im komplikujeme život a preto sa domnievam, že auto bude pre nás prezidentov asi tým najčastejším prostriedkom.“

Nezabudol vyzdvihnúť ani zásluhy Tomáša Garriqua Masaryka.

„Jeho cesta do Spojených štátov, jeho neustály boj za vznik Československa, k tomu úsilie Štefánika, budovanie légie, ukázanie, že ako Česi a Slováci cítime spoločnú identitu – toto všetko dokazovalo, že si ten spoločný štát zaslúžime.

Ale bez úsilia týchto dvoch pánov a ďalších obrovských nadšencov, či ľudí žijúcich v Spojených štátov, by sa to nepodarilo vytvoriť. Keby vtedy nevzniklo Československo, ťažko povedať, ako by vyzerala naša dnešná doba.“

Na neskoršej tlačovej konferencii v Topoľčiankach tieto slová len potvrdil.

„Pred sto rokmi páni Masaryk a Štefánik zavŕšili svoje úsilie o spoločný štát, aby Česi a Slováci mali svoje územie a svoju štátnosť. Pred 95-mi rokmi odtiaľto pán Masaryk riadil Československo.

V prvom rade by sme sa im mali poďakovať za to, čo v danom období spravili. Obdobie to nebolo jednoduché. Vieme, že ani prezident Wilson nebol naklonený tomu, aby vzniklo Československo. A práve pán Masaryk, ktorý svojim nesmiernym úsilím v Spojených štátoch a pán Štefánik, ktorý zorganizoval viac ako 70 tisíc vojakov a ukázal, že si vieme postaviť vlastnú armádu – boli tými, vďaka ktorým pán prezident Wilson zmenil názor.“