Financovanie samospráv, decentralizácia či projekty a investície v kraji. Aj to boli témy dnešných rokovaní prezidenta SR s predsedom Prešovského samosprávneho kraja Milanom Majerským a primátorom mesta Prešov Františkom Oľhom počas dnešného, už piateho, regionálneho výjazdu hlavy štátu. O konkrétnych problémoch krajov, miest a obcí by chcel prezident SR Peter Pellegrini diskutovať za okrúhlym stolom s predstaviteľmi všetkých samospráv.
Na spoločných rokovaniach rezonovala najmä téma financovania slovenských samospráv, osobitne týkajúca sa zmien pri prerozdelení daní. Podľa slov prezidenta nás budúci rok čaká diskusia o zmene financovania slovenskej samosprávy tak, aby kraje a obce neboli závislé len na dani z príjmov fyzických osôb, ale aby mala podiel aj na dani z pridanej hodnoty či dani z príjmov právnických osôb. V tejto súvislosti prezident zdôraznil potrebu otvorenia diskusie o decentralizácii, tzn. prenosu určitých kompetencií štátu na regióny. „Ukazuje sa, že po 32 rokoch existencie našej republiky prichádza čas, aby sme otvorili otázku, aké kompetencie by mohol štát preniesť do regiónov najmä v oblastiach, kde sa ukazuje, že regióny si s danými problémami dokážu poradiť podstatne lepšie ako keď sú riadené priamo z centra,“ povedal Peter Pellegrini. Príkladom jednej z oblastí efektívnej decentralizácie môžu byť podľa hlavy štátu marginalizované skupiny v regiónoch, pričom práve v Prešovskom samosprávnom kraji žije najvyšší podiel marginalizovaných skupín obyvateľstva (až 41%). Kraj aj vďaka župnej analytickej jednotke vie na základe dát zhodnotiť aktuálnu situáciu a tým adresne a efektívne rozhodovať o pridelení finančných prostriedkov adresátom sociálnych dávok na rozdiel od štátu.
Prezident po stretnutiach poukázal aj na defekty z minulosti vo financovaní Prešovského samosprávneho kraja ako jedného z ekonomického pohľadu najchudobnejších krajov na Slovensku pri potrebe sanácie výpadku príjmov Bratislavského kraja. Ako ďalej vysvetlil, v súčasnosti nastáva situácia, že zo všetkých finančných prostriedkov, ktoré výpočtom majú prísť do Prešovského samosprávneho kraja, sú nakoniec krátené a len 94% z nich prichádza do tohto kraja a zvyšných 6% odchádza v rámci prerozdelenia do Bratislavy. „Ešte aj ten najchudobnejší kraj v našom štáte sa spolupodieľa na financovaní toho najbohatšieho regiónu, ktorým je hlavné mesto. Je potrebné to do budúcna zmeniť, pretože to z dlhodobého hľadiska nie je správne,“ poukázal prezident.
Taktiež prezident upozornil na nutnosť prenastavenia alokácie a prideľovania eurofondov pre slovenské regióny. Napriek tomu, že v Prešovskom samosprávnom kraji sú regionálne rozdiely najvypuklejšie, v porovnaní s hlavným mestom opäť nepatrí medzi najväčších prijímateľov eurofondov. „Plne podporujem iniciatívu predstaviteľov samosprávy, že pri vyjednávaní ďalšieho programového obdobia musí Slovensko trvať na pokračovaní politiky solidárnosti a kohézie s rešpektovaním špecifík. Nesmieme upustiť od podpory odstraňovania regionálnych rozdielov či dobudovávania dopravnej infraštruktúry. Špecifiká Slovenska sú iné ako ostatných členských štátov EÚ a preto musíme urobiť všetko preto, aby kohézia bola zachovaná,“ uviedol Peter Pellegrini.
So županom i primátorom sa zhodli na potrebe konsolidácie, a teda šetrenia štátu, ktoré sa dotkne aj obcí a miest. Ako ďalej prezident poznamenal, sú určité oblasti, v rámci ktorých musí štát podať regiónom pomocnú ruku. „Štát musí pomôcť regiónom napríklad pri projektoch miest hradených z eurofondov. Boli vysúťažené projekty za určitú sumu, ich realizácia už prebieha a faktúry prídu budúci rok, automaticky im prídu faktúry o 3% vyššie, avšak zmluva nepočíta s takým navýšením. Pre mesto to znamená, že mu narastú náklady, ktoré bude buď znášať alebo či mu to bude preplatené z eurofondov. To nie je dopad konsolidačného balíčka, ale je to situácia, ktorá môže vyplynúť a štát ju musí riešiť,“ povedal prezident. Zároveň dodal, že práve takéto praktické problémy sa môže dozvedieť jedine priamo od zástupcov samospráv počas regionálnych výjazdov. Doposiaľ preto absolvoval výjazdy do Banskobystrického, Košického, Nitrianskeho a Žilinského kraja. Do konca tohto roka by mal navštíviť ešte Trenčiansky, Trnavský a Bratislavský kraj.