Slovensko je trvalým spojencom a podporovateľom Albánska v prístupovom procese integrácie do Európskej únie. Uviedol to prezident SR Peter Pellegrini po rokovaní s albánskym prezidentom Bajramom Begajom. Hlavy štátov sa dnes v Tirane stretli v rámci oficiálnej návštevy slovenského prezidenta v Albánsku.
Návšteva prezidenta SR Petra Pellegriniho v Albánsku je historickým míľnikom vo vzťahoch medzi oboma krajinami. Išlo totiž o vôbec prvú oficiálnu návštevu Albánska na úrovni prezidenta SR v modernej histórii Slovenska. Hlavy štátov to potvrdili aj na dnešnom spoločnom rokovaní. Hovorili o vzájomnom prehĺbení vzťahov a perspektívnych oblastiach budúcej spolupráce. “Chceme podporiť užšiu spoluprácu všade tam, kde je potenciál. Perspektívu vidíme najmä v ekonomickej oblasti, ale aj na akademickej a parlamentnej úrovni,” povedal prezident SR. Podľa jeho slov nám Albánsko ponúka podnikateľské príležitosti v oblasti zelenej energie, v stavebníctve, infraštruktúrnych projektoch či modernizácii dopravného sektora. Možnú spoluprácu tiež obaja vidia aj na lokálnej úrovni či medzi univerzitami. “Veľmi sa teším, že postupne tie čísla hospodárskej výmeny narastajú, aj keď stále nedosahujú potenciál, ktorý by mohli. Ale myslím si, že vďaka tejto návšteve i ďalších návštevám na politických a podnikateľských úrovniach bude naša hospodárska spolupráca narastať,” uviedol prezident Peter Pellegrini. Konkrétnym signálom nášho záujmu o posilňovanie ekonomických vzťahov s Albánskom je podľa prezidenta SR navýšenie počtu pracovníkov slovenskej ambasády v Tirane o ekonomického diplomata. Naša hlava štátu pri tejto príležitosti pozvala prezidenta Begaja na oficiálnu návštevu Slovenska.
Dôležitou témou dialógu prezidentov bolo rozšírenie Európskej únie o krajiny Západného Balkánu. Podľa slov prezidenta SR bez rozšírenia EÚ o krajiny Západného Balkánu, vrátane Albánska, nebude projekt EÚ nikdy dokončený. “Slovenská republika je trvalým spojencom Albánska a jeho podporovateľom v prístupovom procese integrácie do Európskej únie,” povedal Peter Pellegrini s tým, že krajiny Západného Balkánu, a hlavne Albánsko, si zaslúžia byť riadnym členským štátom EÚ. “Ten prísľub Albánsku, že raz bude členom EÚ, sme nedali len prezidentovi či premiérovi, ale albánskemu ľudu. A preto by bolo načase tento sľub čo najskôr splniť,” apeloval prezident SR. Upozornil však, že pred Albánskom je ešte určitá cesta a musí prejsť reformami a splniť ďalšie podmienky. Slovensko podľa neho však nikdy nebude súhlasiť s dvojitým prístupom, aby pre vstup do EÚ neboli na jednej strane politicky preferované krajiny bez splnenia podmienok a na druhej strane tie, ktoré podmienky plnia, ale boli v tomto procese brzdené. “Slovensko v plnej miere podporuje otvorenie všetkých klastrov už v tomto roku. A tiež si želám, aby sa po splnení všetkých podmienok mohlo Albánsko stať riadnym členským štátom EÚ v roku 2030. Slovensko je pripravené svojimi skúsenosťami či expertízami prispieť k tomu, aby Albánsko zvládlo prístupové procesy čo najlepšie,” uviedol prezident SR.
Hlavy štátov tiež diskutovali o aktuálnych bezpečnostných otázkach či prípadnom navyšovaní výdavkov na obranu ako členovia Severoatlantickej aliancie. Albánsko, v kontexte súčasnej geopolitickej situácie, plánuje zvýšiť investície do svojej obrany, ktoré chce využiť na modernizáciu svojich vlastných ozbrojených síl. Podobne ako Slovensko sa tiež usiluje posilniť svoju domácu zbrojársku výrobu. “Zbrojársky priemysel začína na Slovensku predstavovať výraznú časť hrubého domáceho produktu. Hovorili sme o možnostiach navyšovania výdavkov na obranyschopnosť tak, aby to neboli len zbraňové systémy, ale aby súčasťou týchto výdavkov boli tiež infraštruktúra a zariadenia, ktoré slúžia aj civilnému obyvateľstvu. To by mohla byť cesta, ako splniť kritériá navyšovania výdavkov, aby z toho benefitovali nielen ozbrojené sily, ale aj naše národy,” ozrejmil prezident SR.
V rámci programu návštevy Albánska sa prezident SR Peter Pellegrini stretol s predsedníčkou parlamentu Elisou Spirapoli i predsedom vlády Edim Ramom. Prehliadol si tiež expozíciu Múzea Bunk’art 2, ktoré pripomína spoločnú historickú skúsenosť oboch krajín s totalitnými režimami.