Oficiálny program

Prezidentka Zuzana Čaputová oznámila v utorok 7. júna 2022 rozhodnutie v súvislosti s prijatým balíčkom opatrení. 

Uvedený zákon vracia do parlamentu na opätovné prerokovanie a bude ho vetovať vo všetkých častiach, ktoré sa týkajú opatrení, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2023, a teda pri ktorých nebol žiaden dôvod na skrátené legislatívne konanie. To znamená, že nerozporujem tie opatrenia, ktoré majú rodinám pomôcť hneď,  teda od 1.júla do 31. decembra 2022.

"Od jesene minulého roka vyzývam vládu aby pomohla ľuďom, ktorí sú ohrození chudobou. Ľudia nemajú byť rukojemníkmi vzniknutej situácie, preto nebudem vetovať túto okamžitú pomoc.  Nemôžem ale akceptovať tie systémové zmeny, ktoré majú začať platiť až od 1.1.2023, teda po viac ako  siedmich mesiacoch od ich prijatia v parlamente. V tomto prípade totiž nebol žiaden dôvod, prečo vynechať riadny proces, diskusiu so sociálnymi partnermi a ďalšími dotknutými, ktorých sa takáto zmena týka."

Prezidentka zároveň oznámila, že v prípade prelomenia môjho veta sa obrátim na ústavný súd so žiadosťou o posúdenie ústavnosti legislatívneho procesu tohto balíčka zákonov.  "Som presvedčená, že inštitút skráteného legislatívneho konania bol v tomto prípade použitý v rozpore  s Ústavou SR, keďže neboli splnené zákonné predpoklady na jeho uplatnenie, a teda vo vetovaných častiach nebol daný ani jeden z dôvodov na skrátené legislatívne konanie. Zároveň je potrebné, aby Ústavný súd SR raz a navždy urobil v tejto téme jasno."

CELÝ TEXT VYHLÁSENIA PREZIDENTKY: 

S týmto zákonom je od začiatku spájaná intenzívna polemika. Na jednej strane by sa ním mali poskytovať finančné prostriedky najmä rodinám s deťmi, na strane druhej preto, lebo sú námietky k legislatívnemu procesu, v ktorom bol zákon prijatý, a tiež napríklad preto, že výrazne zasahuje do rozpočtov samospráv. Na úvod pripomeniem zopár faktov.

Návrh zákona bol schválený vládou a zároveň prvýkrát zverejnený v plnom znení dňa 18. mája 2022. Na druhý deň, dňa 19. mája 2022, bol podaný v Národnej rade Slovenskej republiky. V pozmenenej podobe bol návrh zákona definitívne schválený na šiesty deň od predloženia vo vláde dňa 24. mája 2022.  Zákon cez rôzne opatrenia počíta s celkovými výdavkami štátneho rozpočtu vo výške 1,2 miliardy eur ročne.

Z časovej následnosti, ktorú som uviedla je zrejmé, že zákon bol prijatý za 6 dní, a teda bolo uplatnené tzv. skrátené legislatívne konanie. Je to inštitút, ktorý právna úprava dovoľuje použiť iba výnimočne, a to „za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody“.

Na využitie skráteného legislatívneho procesu teda treba, slovami zákona, presne tieto mimoriadne okolnosti, ktorým nemožno čeliť inak, ako rýchlym prijatím zákona. Ak uvedené dôvody nie sú naplnené, použitie skrátené legislatívneho konania porušuje ústavné princípy právneho štátu a legality.

V rámci prípravy na svoje rozhodnutie som absolvovala viaceré rokovania a konzultácie s ekonomickými a právnymi expertmi a stretla som sa so všetkými subjektmi, ktoré ma o stretnutie požiadali, teda s predstaviteľmi samospráv, zástupcami zamestnávateľských združení, reprezentantmi odborov, dôchodcovskými organizáciami či združeniami na podporu rodín.

Na základe všetkých zistených faktov a argumentov som sa rozhodla nasledovne:

Uvedený zákon vraciam do parlamentu na opätovné prerokovanie a budem ho vetovať vo všetkých častiach, ktoré sa týkajú opatrení, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2023, a teda pri ktorých nebol žiaden dôvod na skrátené legislatívne konanie. To znamená, že nerozporujem tie opatrenia, ktoré majú rodinám pomôcť hneď, teda od 1.júla do 31. decembra 2022.

Od jesene minulého roka vyzývam vládu, aby pomohla ľuďom, ktorí sú ohrození chudobou. Ľudia nemajú byť rukojemníkmi vzniknutej situácie, preto nebudem vetovať túto okamžitú pomoc.

Nemôžem ale akceptovať tie systémové zmeny, ktoré majú začať platiť až od 1.1.2023, teda po viac ako siedmich mesiacoch od ich prijatia v parlamente. V tomto prípade totiž nebol žiaden dôvod, prečo vynechať riadny proces, diskusiu so sociálnymi partnermi a ďalšími dotknutými, ktorých sa takáto zmena týka.

Zároveň chcem oznámiť, že v prípade prelomenia môjho veta sa obrátim na ústavný súd so žiadosťou o posúdenie ústavnosti legislatívneho procesu tohto balíčka zákonov.  Som presvedčená, že inštitút skráteného legislatívneho konania bol v tomto prípade použitý v rozpore s Ústavou SR, keďže neboli splnené zákonné predpoklady na jeho uplatnenie, a teda vo vetovaných častiach nebol daný ani jeden z dôvodov na skrátené legislatívne konanie. Zároveň je potrebné, aby Ústavný súd SR raz a navždy urobil v tejto téme jasno.

Pokiaľ ide o pomoc rodinám po 1.7. 2022 podľa tohto zákona dosiahne na základe veku dieťaťa približne 30 eur. Nejde o veľkú sumu, ale nech rodiny ohrozené chudobou dostanú čo najskôr aspoň toto.
Zároveň chcem vyzvať vládu, aby ľudom v chudobe pomohla ešte viac, a to čo najskôr, a zároveň pomohla vyše 200 tisíc ľuďom ktorí sú v pásme rizika chudoby a na ktorých tento balíček nemyslel. Napríklad ľudia pracujúci za nízke mzdy, ktorých deti sú plnoleté alebo dôchodcov s nízkymi dôchodkami. Rovnako treba výraznejšie pomôcť obzvlášť ohrozeným skupinám ako sú rodičia samoživitelia, ktorí sa starajú o viac detí a nemôžu si preto nájsť prácu a uplatniť si daňový bonus.

Okrem spôsobu prijatia týchto opatrení je tu však ešte jeden ďalší významný rozmer. Na Slovensku už od roku 2011 máme ústavné pravidlá rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti. Ich význam zvýraznila aj posledná ústavná novela, ktorá priamo do ústavy zaradila článok (55a), podľa ktorého sa hospodárenie nášho štátu zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Na podporu týchto cieľov bol zriadený aj nezávislý ústavný orgán – Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.  Vyžiadala som si preto jej stanovisko k uvedenému zákonu, v ktorom Rada konštatuje, že: „schvaľovanie legislatívnych zmien s významným negatívnym dopadom na rozpočet bez toho, aby bolo v tom  čase  zrejmé  jeho  prefinancovanie,  bez  hlbšej  diskusie  a zdôvodnenia,  považuje  Rada  v  rozpore s cieľmi stanovenými v Čl. 55a Ústavy SR.“  S týmto hodnotením Rady sa plne stotožňujem.

Vzhľadom na povahu a významný finančný objem balíčka – 1,2 mld. eur – bolo o to viac namieste vykonať legislatívny proces tak, aby boli dodržané ústavné pravidlá rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti.  Reč je pritom o verejných financiách, ktoré patria všetkým občanom, preto je dôležité nakladať s nimi zodpovedne, transparentne a po starostlivom zvážení všetkých relevantných súvislostí, čo si nevyhnutne pýta náležitý časový priestor.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na inom mieste svojho stanoviska tiež konštatuje, že „Slovensko má v súčasnosti historicky najvyššiu úroveň dlhu vysoko prekračujúcu horný limit dlhu a stredné až vysoké riziko dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Rovnaký pohľad potvrdzuje aj medzinárodný ukazovateľ počítaný Európskou komisiou, v ktorom patríme z tohto pohľadu medzi najhoršie krajiny.“ Aj toto sú dôvody, pre ktoré mal byť zákon s takým významným dopadom na rozpočet schválený v riadnom legislatívnom konaní.

Osobitne citlivé sú dopady balíčka na samosprávy,  ktoré by v budúcom roku prišli o takmer 500 miliónov eur oproti predpokladom. Takýto dopad na samosprávy bez riadneho legislatívneho procesu je možné považovať za kolízny s ústavnými princípmi financovania samospráv. Samozrejme to znižuje schopnosť samospráv čeliť krízam a prináša riziko zníženia štandardov poskytovaných služieb občanom. Rovnako tak nemožno vylúčiť zvyšovanie miestnych daní, a teda v konečnom dôsledku prenos finančnej záťaže opätovne na občanov. Podľa vyjadrenia reprezentantov samospráv to navyše existenčne ohrozuje malé obce v chudobných regiónoch.

Pôvodne deklarovaným cieľom zákona bola  protiinflačná pomoc prijatých opatrení. Zdražovaniu na Slovensku naozaj čelíme. Za posledného polroka som sa k tejto téme stretla s desiatkami rodín a mnohými odborníkmi s jediným cieľom - pomôcť prijať na Slovensku včasnú, adresnú, účinnú pomoc ľuďom, ktorí ju potrebujú.

Chcem zdôrazniť, že považujem za legitímne, ak sa štát snaží pomáhať ľuďom aj prostredníctvom finančnej podpory. Podľa všeobecne uznávaných zásad, ktorí sa ma riadia ekonómovia,  by mala efektívna finančná pomoc štátu ohrozenej ekonomike spĺňať tri kritériá súčasne. Mala by byť adresná, dočasná a včasná. Cez túto optiku je nutné nazerať na tento balíček a aj na spôsob jeho schválenia v parlamente. V prípade namietaných ustanovení tieto kritéria splnené nie sú.

Predkladateľ zákona, minister financií, dokonca v rozhovore pre portál Postoj povedal, že z jeho pohľadu ani nejde o protiinflačný balíček, ale o daňovú revolúciu, ktorú predstavil už pred niekoľkými mesiacmi. Týmto výrokom však zároveň potvrdil, že nebol daný ani bezprostredný a relevantný dôvod, aby balíček musel predložiť v zrýchlenom legislatívnom procese. Kedy inokedy, ak nie v prípade revolučnej zmeny v daniach by mal byť do dôsledkov rozdiskutovaný obsah zákona s prihliadnutím na ústavné pravidlá rozpočtovej zodpovednosti?!

Na záver chcem zdôrazniť, že pomoc rodinám je legitímny cieľ. Nestavajme ľudí proti sebe pod zámienkou pomoci rodinám. Tvrdiť o niekom, že je pri posudzovaní tohto balíčka prorodinný alebo protirodinný je manipulatívne. Nikto, s kým som rokovala, vrátane tých, ktorý ma žiadali zákon vetovať, nenamietal pomoc rodinám. Každý legitímny cieľ však musí byť dosahovaný aj legitímnymi prostriedkami.

Zhrnuté a podčiarknuté:

Ľudia ma zvolili preto, aby som prispela k rešpektovaniu práva a právneho štátu. Prijatím zákona takto bezprecedentným spôsobom pošliapavame po očakávaniach ľudí.
Ak by som podpísala takúto zmenu, bolo by to popretím toho, s čím som kandidovala a s čím som bola zvolená. Chcem požiadať vládu, aby sa do budúcna takýmto krokom vyhla. A zároveň ju požiadať, aby pokračovala v tých opatreniach, ktoré ľuďom a rodinám adresne pomáhajú. Ľudia a rodiny ohrozené chudobou to akútne potrebujú.